GMT Slovensko

Globálne megatrendy a Slovensko

 

KlasterMegatrend
Sociálny
MT1Rozdielne globálne populačné trendy
MT2Zvyšujúca sa miera urbanizácie vo svete
MT3Meniace sa zaťaženie chorobami a riziká pandémií
Technologický
MT4Zrýchľujúci sa technologický pokrok
Ekonomický
MT5Pokračujúci hospodársky rast
MT6Multipolárny svet
MT7Intenzívnejšia globálna súťaž o zdroje (voda, energia, potraviny)
Enviromentálny
MT8Rastúci tlak na ekosystémy
MT9Zvyšovanie závažnosti problému a dôsledkov zmeny klímy
MT10Rastúce znečistenie životného prostredia
Klaster riadenie
MT11Diverzifikujúce sa prístupy k riadeniu

 

HODNOTENIE A VÝZVY Z POHĽADU  SLOVENSKEJ REPUBLIKY

 

 

© Centrum sociálnych a psychologických vied/Slovenská akadémia vied

 

V druhej polovici roka 2016 predsedá Slovensko Európskej únii. Pri tejto príležitosti Centrum spoločenských a psychologických vied SAV (Prognostický ústav) v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV a Fyzikálnym ústavom SAV iniciovalo rozpracovanie globálnych environmentálnych megatrendov (EEA, 2015) na podmienky Slovenska, ich publikovanie a prezentáciu širšej verejnosti na Slovensku i v zahraničí.

 

Prezentácia prvých výsledkov projektu Megatrendy Slovensko

 

Prezentácia výskumu Megatrendy Slovensko sa bude konať

2.-3. mája 2016

v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach

 

Autori (v abecednom poradí):

© Pavol Baboš, Richard Filčák, Ivan Chodák, Zita Izakovičová, Ľuboš Jurík, Ivan Lichner, Zuzana Lieskovská, Štefan Luby, Martina Lubyová, Edita Nemcová, Eduard Nežinský, Miroslav Balog, Radoslav Považan, Branislav Šprocha, Boris Vaňo

 

Čo sú megatrendy

 

Európa je previazaná so svetom prostredníctvom rôznych ekonomických a sociálnych väzieb, ktoré umožňujú tok materiálov, finančných zdrojov, inovácií, ideí, ale aj odpadov a emisií. Zvyšuje sa globálna súťaž o zdroje a zároveň sa prejavujú dôsledky globálnych javov, akými sú úbytok biodiverzity a zmena klímy. Uvedený vývoj spôsobuje, že ekologická, ekonomická a sociálna situácia Európy a v rámci nej aj Slovenska je a aj v nadchádzajúcich desaťročiach bude výrazne ovplyvnená rôznymi globálnymi zmenami.

 

Pre lepšie pochopenie súčasného stavu, jeho príčin a budúceho vývoja sa v čoraz väčšom rozsahu využívajú štúdie trendov a megatrendov. Trend je vo svojej podstate určitým vývojovým vzorom, podľa ktorého sa vyvíja alebo mení  určitá veličina v čase. Analýza trendov je základom mnohých odvetví skúmania a prognózovania. V oblasti skúmania komplexných sociálnych a environmentálnych systémov sa čoraz viac využíva analýza megatrendov. Tie možno definovať ako trendy vo veľkom meradle (globálne), často navzájom prepojené a charakterizované veľkými dopadmi. Ide o dnes pozorovateľné trendy, ktoré podľa predpokladov budú pokračovať niekoľko desaťročí a prostredníctvom pomalých zmien budú významne ovplyvňovať veľké množstvo oblastí vrátane sociálnych, technologických, ekonomických, environmentálnych a politických dimenzií.[1] Globálne megatrendy (ďalej „GMT“) patria medzi systémové charakteristické vlastnosti dnešných environmentálnych výziev.

 

Európska environmentálna agentúra (EEA) definuje 11 globálnych megatrendov v piatich oblastiach (klastroch)[2], ktoré sú považované za kľúčové pre dlhodobý výhľad v oblasti životného prostredia v Európe. Prvou oblasťou je sociálny klaster, ktorý obsahuje 3 GMT (Rozdielne globálne populačné trendy, Zvyšujúca sa miera urbanizácie vo svete, Meniace sa zaťaženie chorobami a riziká pandémií). Technologický klaster obsahuje GMT Zrýchľujúci sa technologický pokrok, ekonomický klaster zahŕňa 3 GMT (Pokračujúci hospodársky rast, Multipolárny svet, Intenzívnejšia globálna súťaž o zdroje). Štvrtou a kľúčovou oblasťou je environmentálny klaster, ktorý obsahuje 3 GMT (Rastúci tlak na ekosystémy, Zvyšovanie závažnosti problému a dôsledkov zmeny klímy, Rastúce znečistenie životného prostredia). Posledným a zatiaľ najmenej vyhraneným je klaster riadenia, ktorý obsahuje jeden GMT (Diverzifikujúce sa prístupy k riadeniu).

 

Uvedených 11 GMT s vysokou relevanciou pre situáciu v Európskej únii a jej členských štátoch predstavuje kľúčové výzvy a problémy, ktoré budú ovplyvňovať životné prostredie a formovať ekonomický a sociálny vývoj Európy aj sveta. GMT sú charakterizované nasledovne[3]:

 

GMT 1: Rozdielne globálne populačné trendy

Svetová populácia sa od 60. rokov 20. storočia zdvojnásobila na 7 miliárd a predpokladá sa, že bude naďalej rásť, hoci vo vyspelých hospodárstvach populácie starnú a v niektorých prípadoch i klesajú. Populácie v najmenej rozvinutých krajinách naopak prudko rastú.

 

GMT 2: Zvyšujúca sa miera urbanizácie vo svete

Približne polovica globálnej populácie dnes žije v mestských oblastiach a podľa prognóz stúpne táto hodnota do roku 2050 na dve tretiny. S adekvátnymi investíciami môže táto pokračujúca urbanizácia podporiť inovačné riešenia environmentálnych problémov, tiež však môže zvýšiť znečistenie a mieru využívania zdrojov.

 

GMT 3: Meniace sa zaťaženie chorobami a riziká pandémií

Riziko vystavenia novým, vznikajúcim a opätovne sa objavujúcim ochoreniam a novým pandémiám sa dáva do súvislosti s chudobou a rastie so zmenou klímy a zvyšujúcou sa mobilitou ľudí a tovaru.

 

GMT 4: Zrýchľujúci sa technologický pokrok

Nové technológie radikálne transformujú svet, obzvlášť pokiaľ ide o nano-, bio-, informačnú a komunikačnú technológiu. To vytvára príležitosti znížiť vplyv ľudstva na životné prostredie a zvýšiť bezpečnosť zdrojov, ale tiež so sebou prináša riziká a neistotu.

 

GMT 5: Pokračujúci hospodársky rast

Hoci naďalej pôsobiaci dopad nedávnej hospodárskej recesie stále tlmí hospodársky optimizmus v Európe, väčšina výhľadových štúdií predvída pokračujúci hospodársky rozmach na globálnej úrovni počas nadchádzajúcich desaťročí – so zrýchľujúcou sa spotrebou a využívaním zdrojov, obzvlášť v Ázii a Latinskej Amerike.

 

GMT 6: Multipolárny svet

V minulosti dominovalo v oblasti globálnej výroby a spotreby relatívne malé množstvo krajín. Dnes prebieha významné vyrovnávanie hospodárskej moci, keď sa najmä ázijské krajiny dostávajú do popredia, čo vplýva na globálnu vzájomnú závislosť a obchod.

 

GMT 7: Intenzívnejšia globálna súťaž o zdroje

Pri svojom raste zvyknú hospodárstva využívať viac zdrojov, a to obnoviteľných biologických zdrojov, ako aj neobnoviteľných zásob minerálov, kovov a fosílnych palív. Priemyselný rozvoj, ako aj meniace sa spotrebné modely prispievajú k zvýšeniu dopytu.

 

GMT 8: Rastúci tlak na ekosystémy

Strata biodiverzity a znehodnocovanie prírodných ekosystémov, ktoré sú poháňané globálnym populačným rastom a súvisiacimi potravinovými a energetickými potrebami, ako aj vyvíjajúcimi sa spotrebnými modelmi, budú podľa prognóz naďalej pokračovať a najvážnejšie ovplyvnia chudobných ľudí v rozvojových krajinách.

 

GMT 9: Zvyšovanie závažnosti problému a dôsledkov zmeny klímy

Otepľovanie klimatického systému je nesporné a od 50. rokov 20. storočia nemá mnoho z pozorovaných zmien obdoby, či už z hľadiska desaťročí alebo tisícročí. Tak ako dochádza k zmene klímy, očakávajú sa vážne dôsledky pre ekosystémy, ako aj ľudskú spoločnosť (vrátane potravinovej bezpečnosti, frekvencie období sucha a prípadov extrémneho počasia).

 

GMT 10: Rastúce znečistenie životného prostredia

Ekosystémy sú dnes na celom svete vystavené kritickým úrovniam čoraz komplexnejšieho znečistenia. Ľudské aktivity, globálny populačný rast a meniace sa spotrebné modely sú kľúčovými faktormi zodpovednými za túto narastajúcu environmentálnu záťaž.

 

GMT 11: Diverzifikujúce sa prístupy k riadeniu

Nesúlad medzi čoraz dlhodobejšími globálnymi výzvami, ktorým čelí spoločnosť, a obmedzenejšími právomocami vlád vytvára dopyt po dodatočných prístupoch k riadeniu, v ktorých by väčšiu úlohu zohrávalo podnikanie a občianska spoločnosť. Tieto zmeny sú nevyhnutné, vyvolávajú však obavy o koordináciu, efektívnosť a zodpovednosť.

 

Slovensko a globálne megatrendy: Kumulované dopady

 

Poľno, voda, ekosystémy, atď

 

Ekonomický rozvoj a ochrana životného prostredia nemusia byť protikladnými cieľmi. Úlohou je prispieť k budovaniu ekonomiky založenej na princípoch dobrého spravovania verejných financií a stabilite, ktorá by sledovala ciele plnej zamestnanosti a udržateľného systému financovania štátu a jeho aktivít. Udržateľná ekonomika musí stavať na prelínaní ekonomických rozvojových politík s environmentálnymi a sociálnymi cieľmi. SR potrebuje silný a konkurencieschopný priemysel, obchod a služby. Zároveň ale potrebuje chrániť svoje prírodné bohatstvo a biologickú rozmanitosť.

 

 

Ekonomický rozvoj, podpora inovácií a obehová ekonomika

 

SR čelí nepriaznivým demografickým a sociálnym trendom. Podiel produktívnej populácie na celkovom počte obyvateľov klesá a zároveň rastie počet ľudí, ktorý sú dlhodobo nezamestnaní a nevedia nájsť uplatnenie na trhu práce. Udržateľná ekonomika si bude vyžadovať jednak aplikáciu nových technológií a systémov manažmentu, ktorý bude nahrádzať chýbajúce pracovné sily, jednak ale potrebuje vytvárať pracovné príležitosti aj pre nízko kvalifikovanú pracovnú silu.

 

Zvyšujúci sa tlak na spotrebu prírodných zdrojov a stúpajúce ceny energií, spolu so sprísňovaním medzinárodných štandardov v oblasti emisií skleníkových plynov budú znamenať silné stimuly pre zvyšovanie efektivity hospodárstva, znižovanie spotreby vstupov a minimalizovanie odpadov. Štúdia preto podporuje udržateľný ekonomický rozvoj, ktorý bude dosiahnutý integrovaným spôsobom a za pomoci rozvoja konceptu obehovej ekonomiky. Jedná sa o nový ekonomický model podporovaný EÚ, ktorý je rovnako ambiciózny ako aj praktický. Navrhuje ekonomiku fungujúcu spôsobom, ktorý je bezpečný pre zachovanie ekosystémov, ale zároveň ambiciózny pre rozvoj inovácií.

 

Prierezovou prioritou SR v oblasti ďalšieho rozvoja je tak podpora zavádzania princípov obehovej (cirkulárnej) ekonomiky cestou znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovania efektivity nakladania s prírodnými zdrojmi. Medzi šiestimi hlavnými princípmi obehovej ekonomiky sú: 1. Všetky a materiály sú konštantne recyklované. 2. Všetka energia je vyrobená z obnoviteľných, alebo inak udržateľných zdrojov. 3. Ľudské aktivity podporujú ekosystémy a nové vytváranie prírodného kapitálu. 4. Zdroje sú používané na vytváranie hodnôt (finančných a iných). 5. Aktivity podporujú verejné zdravie a šťastie. 6. Ľudské aktivity sú smerované k podpore zdravej a sociálne súdržnej spoločnosti a kultúry.

 

Rozvoj informačných technológií a nových spôsobov napĺňania potrieb obyvateľov by mal viesť k dematerializácii niektorých prvkov produkčnej spotreby, vízie Slovenska ako krajiny efektívne využívajúce svoje zdroje a smerujúcej k nulovému odpadu. Touto cestou by sa malo znižovať množstvo emisií skleníkových plynov a zvyšovať efektivita nakladania s prírodnými zdrojmi. Dôležitou súčasťou transformácie je zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska na medzinárodných trhoch a vytváranie pracovných príležitostí pre obyvateľov.

 

 

Zachovanie prírodného bohatstva a adaptácia na zmenu klímy

 

Ochrana prírodného bohatstva a biologickej diverzity predstavuje integrálnu súčasť politík TUR. Okrem vyčísliteľnej ekonomickej hodnoty majú prírodné bohatstvo a biologická rôznorodosť aj nevyčísliteľnú spoločenskú hodnotu. Keďže sa nedarí zastaviť pokles biodiverzity, je dôležité začleniť ochranu a zachovanie biodiverzity do vypracovania, vykonávania a financovania všetkých ostatných politík. Dlhodobým cieľom Slovenska je zastaviť degradáciu biodiverzity, ekosystémov a ekosystémových služieb a zabezpečiť ich obnovu. Pre dosiahnutie tohto globálneho národného cieľa bude potrebné prijať rad opatrení, medzi ktorými treba zvýrazniť dôslednú implementáciu smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, elimináciu inváznych druhov a zapracovanie otázok ochrany biodiverzity do všetkých relevantných sektorových politík.

 

Zmena klímy je dlhodobo fenoménom politiky TUR na globálnej (medzinárodnej) i európskej úrovni. Zmena klímy je realitou, na ktorú sa musia jednotlivé krajiny pripraviť a prijať účinné opatrenia na elimináciu jej nepriaznivých vplyvov. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa na Slovensku očakávajú a v niektorých aspektoch sa prejavujú už v súčasnosti v rôznych oblastiach – v samotných klimatologických podmienkach (nárast teplôt, výskyt extrémnych zrážkových pomerov), v sociálnej oblasti (riziko zavlečenia niektorých cudzokrajných chorôb, klimatická migrácia) ale aj z pohľadu ekonomiky (zmeny podmienok pre pestovanie tradičných plodín, zvýšená spotreba energie na chladenie a s tým spojené možné výpadky dodávok elektriny a pod.). Aj keď niektoré potenciálne zmeny môžu byť z pohľadu našej krajiny vnímané pozitívne (Slovensko v rámci EÚ nepatrí medzi najviac ohrozené krajiny), riziká sú tak významné, že je nevyhnutné prijať účinné opatrenia na zabránenie alebo aspoň zmiernenie ich nepriaznivých dôsledkov.

 

Vzhľadom na množstvo neurčitostí sme si vedomí náročnosti spojenej so zodpovedným predvídaním budúceho vývoja, avšak aj napriek týmto neurčitostiam je potrebné koncentrovať úsilie na prijímanie proaktívnych adaptačných opatrení s cieľom byť vopred pripravení na možné negatívne zmeny. Rozmanitosť a stabilita ekosystémov zohráva pozitívnu úlohu aj pri boji proti dôsledkom zmeny klímy. Adaptácia na zmenu klímy, ktorá využíva ekosystémy a biologickú rôznorodosť, generuje ďalšie ekonomické, sociálne a kultúrne úžitky a podporuje posilňovanie biodiverzity ako takej.

 

 

Sociálne súdržná spoločnosť

 

V základnej rovine sa udržateľný rozvoj definuje aj ako rozvoj, ktorý zaistí zlepšenie kvality života súčasnej generácie, bez toho aby nepriaznivo ovplyvnil kvalitu života budúcich generácií. Sociálny pilier TUR stavia na sociálnej súdržnosti, rovnosti príležitostí pre mužov  a ženy, znižovaní sociálnej zraniteľnosti jednotlivcov a sociálnych skupín a budovaní bezpečnej spoločnosti pre všetkých obyvateľov.

 

Voľný trh má tendenciu zvyšovať nerovnosti medzi ľuďmi a medzi regiónmi. Štúdia trvalo udržateľného rozvoja preto podporuje opatrenia, ktoré smerujú k ekonomickej a sociálnej súdržnosti. To znamená, vyrovnaný a udržateľný rozvoj, znižovanie štrukturálnych rozdielov medzi regiónmi a podpora príležitostí pre všetkých jednotlivcov.

 

Špecifickými skupinami, na ktoré je potrebné zamerať pozornosť sú ľudia žijúci v chudobe, alebo v sociálnom vylúčení. Ich sociálna situácia môže limitovať prístup ku základným zdrojom a službám ako je voda, alebo kanalizácia. Vzrastajúcim problémom je  energetická chudoba, kde sa ceny energií stáva limitujúcim faktorom pre plnohodnotnú participáciu v spoločnosti. 

 

Ďalšou špecifickou skupinou, na ktorú je pri presadzovaní politík sociálneho začleňovania potrebné zamerať koordinovaný prístup sú Rómovia. Zvlášť tí, ktorý žijú v separovaných a segregovaných osídleniach. Dôležitý je komplexný prístup, ktorý stavia na prístupe ku vzdelaniu, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývaniu.

 

Podpora plnohodnotnej participácie v spoločnosti pre znevýhodnené skupiny má rovinu posilňovania ich účasti v rozhodovacích procesoch, ktoré sa týkajú aj manažmentu prírodných zdrojov. V druhej rovine ide o posilňovanie princípu environmentálnej spravodlivosti.

 

Metodológia a výskumné otázky

 

 

Cieľom výskumu je zhodnotiť situáciu v Slovenskej republike v kontexte 11 identifikovaných globálnych megatrendov.  

 

Publikácia sa sústredila na 3 základné otázky:

1. Nakoľko sa 11 identifikovaných globálnych megatrendov prejavuje svojimi vplyvmi a dopadmi v Slovenskej republike?

2. Aký je vplyv a príspevok Slovenska ku globálnym megatrendom?

3. Aké sú a budú environmentálne, ekonomické a sociálne implikácie pôsobenia globálnych megatrendov pre Slovensko?

 


[1] Podľa EEA, 2007

[3] Zdroj: EEA, SOER 2015