História Prognostického ústavu SAV
1989 – 2019
Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave (ďalej len PÚ SAV) vznikol v roku 1989. Jeho vzniku predchádzal Kabinet prognostiky na Ekonomickom ústave SAV, Rozhodnutie založiť Prognostický ústav SAV bolo ovplyvnené aj úspešným pôsobením Prognostického ústavu Československej akadémie vied v Prahe. V reformnom tíme PÚ ČSAV pôsobili vtedajší poprední československí ekonómovia ako Václav Klaus, Miloš Zeman, Waltr Komárek a Vladimír Dlouhý. Ambíciou vtedajšieho vedenia Slovenska a Slovenskej akadémie vied bolo mať vlastný ústav zameraný na multidisciplinárne analýzy, dlhodobé prognózy a tvorbu ekonomických, sociálnych a environmentálnych politík.
Bezprostredne po novembrovej revolúcii v roku 1989 sa dvaja pracovníci PÚ SAV stali podpredsedami vlády Slovenskej republiky (J. Markuš a J. Kučerák) a ministrami vlády Slovenskej republiky (R. Filkus a I. Tirpák). Viacerí pracovníci PÚ SAV boli poslancami slovenského a Európskeho parlamentu (E. Bauerová).
Poslaním PÚ SAV bol a je základný výskum teoretických a konceptuálnych problémov národohospodárskej politiky a tvorba makroekonomických analýz a prognóz v európskom a svetovom kontexte. Výskumné zameranie ústavu sa tvorilo v kontexte transformačného vývoja, vstupu do EÚ, vývoja novej ekonomiky. Ústav reagoval na tieto výzvy v úzkom prepojení svojej výskumnej činnosti na obsah jednotlivých štátnych programov, v kontexte účasti na rámcových projektoch EÚ, ako i v kontexte spolupráce so zahraničnými pracoviskami.
Po roku 1989 sa ústav orientoval na sledovanie všeobecných podmienok prechodu na trhovú ekonomiku (princípov fungovania moderného trhu), tvorbu a analýzu scenára ekonomickej reformy a návrh postupu jednotlivých krokov ekonomickej reformy. PÚ SAV sa podieľal na tvorbe koncepcie inštitucionálneho a sociálno-ekonomického usporiadania vzťahov republík a federácie a orgánov miestnej samosprávy, návrhu koncepcie agrárnej politiky a princípov ekonomickej reformy Slovenska, či na analýze možných prístupov k utváraniu trhu telekomunikácií.
Po roku 1995 sa výskumné zameranie ústavu dopĺňa o analýzu teoretických poznatkov o národnom inovačnom systéme v jeho štrukturálnej a regionálnej dimenzii, analýzy základných tendencií v transformácii národného inovačného systému na Slovensku a deskriptívnu analýzu postupov priemyselnej politiky v krajinách V4.
V rokoch 1999 - 2002 sa vo výskumnom zameraní zavŕšil posun k riešeniu všeobecných metodologických problémov prognózovania, ako aj ekonomických, sociálnych a vedecko-technických prognóz. Boli vytvorené pravidelné analýzy a prognózy slovenskej ekonomiky v oblastiach demografického vývoja, makroekonomickej úrovne, medziodvetvových vzťahov, kapitálového trhu, trhu práce, zahraničného obchodu, životného prostredia a ďalších.
V období 2003 - 2006 sa vo výskumnej profilácii ústavu zavŕšil posun od tvorby krátkodobých k dlhodobým prognózam a k riešeniu všeobecnejších, metodologických problémov prognózovania a tvorby jednotlivých hospodárskych politík. Na pôde ústavu boli riešené grantové projekty zamerané na analýzu smerovania Slovenska k poznatkovo-založenej ekonomike, analýzu metód dlhodobého prognózovania národnej ekonomiky v podmienkach globalizácie, faktory udržateľného rastu ekonomiky so zreteľom na vstup do EÚ, ako i analýzu podmienok regionálneho rozvoja.
Po roku 2010 pokračovala profilácia Prognostického ústavu SAV v súlade s rozvojom metodológie strategického prognózovania. PÚ SAV sa sústreďuje na menší počet prioritných oblastí s dôrazom na interdisciplinárny prístup. Kľúčovým sa stalo identifikovanie príležitostí, ohrození a výziev, ktorým bude čeliť malá otvorená ekonomika a spoločnosť Slovenska, skúmanie modelov správania sa v podmienkach globalizácie (behaviorálne štúdie), manažment rizík v oblasti sociálno-ekonomického a environmentálneho vývoja, analýza faktorov rastu konkurencieschopnosti Slovenska v podmienkach udržateľného rozvoja.
Prognostický ústav SAV bol v roku 2011 oficiálne schválený Slovenskou agentúrou životného prostredia ako Národné referenčné centrum (NRC) pre oblasť prognostických a informačných scenárov (FLIS - Forward Looking and information Scenarios).
Od roku 2013 sa PÚ SAV zameriaval na ďalšie posilnenie disciplín v odbore prognostiky so zameraním na krátkodobé prognózovanie ekonomických ukazovateľov a demografické prognózy. Uvedené aktivity sa prejavili napríklad metodologickými zmenami v prognózovaní krátkodobých ukazovateľov ekonomiky publikovaných v pravidelnom Bulletine PÚ SAV, usporiadaní seminárov na tému metodológie a prognózovania v demografickej oblasti.
Silnou stránkou PÚ SAV v súčasnosti je najmä aplikácia vedy na potreby praxe a orientácia na interdisciplinárny výskum. Interdisciplinárny výskum je zameraný na analýzy a rozvojové stratégie v transformačnom procese z perspektívy udržateľného rozvoja, budovania sociálnej a ekonomickej kohézie a zamestnanosti a prístupu k ekonomickým a environmentálnym zdrojom a analýzy trendov v kontexte sociálneho a ekonomického vývoja. Prognostický ústav je lídrom v rozvoji metodológie, výskumu a praxe v oblasti evaluačných štúdií.