Doktorandské štúdium

Prognostický ústav CSPV SAV, v.v.i. má ako externá vzdelávacia inštitúcia uzavretú dohodu o spolupráci pri realizácii doktorandského štúdia s dvomi vysokoškolskými inštitúciami:

  • s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave v študijnom programe Európske štúdiá a politiky,
  • s Národohospodárskou fakultou Ekonomickej univerzity v Bratislave v študijnom programe Economics v dennej forme štúdia v anglickom jazyku.

Chceli by sme povzbudiť všetkých, ktorý majú chuť a ambíciu hlbšie skúmať relevantné spoločenské témy, aby zvážili prihlásiť sa na doktorandské štúdium v týchto programoch. Oba programy je možné študovať aj v anglickom jazyku.

Ponúkame:

  • kvalitné programy so zameraním tak na obsah ako aj na rozvoj metodologických zručností,
  • témy na pulze európskeho výskumného priestoru s presahom pre tvorbu a zmeny vo verejnej politike,
  • príležitosť pracovať na medzinárodných či domácich výskumných projektoch,
  • výraznú podporu širšej vedeckej obce na oboch inštitúciách vo výskumnom procese a rozvoji vedeckých a akademických zručností, vrátane publikačnej činnosti v karentovaných časopisoch,
  • bohaté možnosti zapojiť sa do mobilitných programov počas štúdia,
  • zaujímavé štipendium vo výške 1 025,50 euro (net) mesačne (po absolvovaní dizertačnej skúšky vo výške 1 194 (net) euro) a ďalšie prostriedky na realizáciu výskumu, vrátane finančnej podpory na metodologické kurzy medzinárodnej kvality,
  • pri výborných výsledkoch možnosť podpory v post-doktorandských programoch Slovenskej akadémie vied, či ponuka pracovnej pozície v stabilnej vedeckej inštitúcii.

 

Aktuálne témy dizertačných prác v akademickom roku 2024/2025 v programe Európske štúdiá a politiky sú:

Miestne reakcie na emigráciu a zapojenie diaspóry (Mgr., MA Lucia Mýtna Kureková, PhD.)

Anotácia: Emigrácia zásadne mení sociálno-ekonomický, politický a kultúrny priestor krajín a lokalít, ktoré čelia vysokej miere emigrácie. Možný negatívny vplyv na ponuku pracovnej sily a zintenzívnenie hľadania talentov viedli v posledných rokoch mnohé národné vlády v Európe ako aj globálne k systematickému úsiliu podnecovať návratovú migráciu a podporovať angažovanosť diaspóry. Pre miestne samosprávy môžu byť vplyvy emigrácie pociťované ešte intenzívnejšie a dotýkajú sa širokého spektra oblastí miestnej politiky, vrátane rozpočtových zdrojov, poskytovania služieb, trhu práce a dokonca aj miestnej politiky. Vzhľadom na zjavný nedostatok zručností a pracovných síl na Slovensku môže byť pre obce prepojenie sa na svojich občanov pracujúcich v zahraničí vhodnou možnosťou, ako sa vysporiadať s miestnymi výzvami a podporiť miestny rozvoj. Zatiaľ čo existujúci výskum začal analyzovať reakcie na emigráciu na národnej úrovni, miestne reakcie neboli systematicky zmapované a dostatočne pochopené. Táto dizertačná práca zhromaždí údaje o motiváciách, reakciách, prístupoch a stratégiách na miestnej úrovni pri zapájaní občanov pracujúcich v zahraničí. Bude sa snažiť pochopiť za akých podmienok a akými nástrojmi slovenské miestne samosprávy alebo iní miestni aktéri (MVO, firmy) v obciach vystavených vysokej miere emigrácie oslovovali svojich občanov dočasne alebo trvalo (pracujúcich) v zahraničí. Tento výskum sa bude opierať o kvalitatívne metódy využívajúce prieskumy, rozhovory, fokusové skupiny a iné vhodné metodológie.

Adaptačné stratégie na meniace sa zručnosti  (Mgr., MA Lucia Mýtna Kureková, PhD.)

Anotácia: Digitálna a zelená transformácia spolu s demografickou tranzíciou prinášajú mnohorozmerné, vzájomne prepojené a komplexné sociálne a ekonomické výzvy. Tieto výzvy sú obzvlášť naliehavé na Slovensku, ktoré patrí ku krajinám s najvyšším rizikom automatizácie a digitalizácie, ako aj rýchlo starnúcej pracovnej sily. Tieto prechodné procesy už ovplyvnili organizáciu a fungovanie národných a miestnych trhov práce, ktoré pociťujú nedostatok zručností a súbežné tlaky na prispôsobenie sa meniacim sa požiadavkám trhu práce. Rýchla adaptácia z hľadiska zručností a vedomostí je jedným zo špecifických aspektov, na ktorý musia jednotlivci, firmy a vlády na rôznych úrovniach reagovať. Táto dizertačná práca bude mapovať a analyzovať prístupy, reakcie a stratégie prispôsobenia zručností v reakcii na digitálne, ekologické a demografické zmeny niektorými alebo všetkými relevantnými aktérmi (jednotlivcami, firmami a vládami). Študent sa naučí a aplikuje zmiešané metódy výskumného dizajnu s využitím kvalitatívnych aj kvantitatívnych metodológií so zameraním (nielen) na Slovensko.

Národné dekarbonizačné ciele a regionálne implikácie: Analýza regionálnej odolnosti, socio-ekonomických faktorov a možnosti intervencií. (Mgr. Richard Filčák, MSc. PhD.)

Anotácia: Prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku ktorý je v EÚ plánovaný do roku 2050 si vyžaduje radikálne zmeny na národnej,  ale aj regionálnej úrovni. Vo svojej ôsmej správe o súdržnosti (Európska komisia 2022) identifikovala súbor výziev vrátane demografických zmien, klimatických zmien, technologických zmien a globalizácie. Tieto budú nerovnomerne ovplyvňovať regióny a územia, čo povedie k novým rozdielom medzi členskými štátmi a medzi ich regiónmi. Každý región ma pritom inú mieru odolnosti voči zmenám, ktorá súvisí s jeho historickým vývojom a socio-ekonomickou situáciou. V zásade môžeme rozlišovať medzi dvoma dimenziami regionálnej odolnosti (Boschma 2015). Prvý rozmer sa týka schopnosti regiónov vyrovnať sa a tlmiť negatívne účinky rôznych otrasov, akými sú ekonomické krízy, klimatické zmeny, digitalizácia (automatizácia pracovných miest) alebo pandémie (ako je COVID). Druhý rozmer regionálnej odolnosti sa týka schopnosti regiónov využívať nové príležitosti, ktoré so sebou prinášajú aj šoky. Napríklad zmena klímy podporuje inovácie, nové investície a otvára nové pracovné príležitosti v širokej škále činností, ako je vodné hospodárstvo, spracovanie odpadu, nové zdroje energie (ako je slnečná a veterná energia) atď. Niektoré regióny majú lepší potenciál ako iné regióny využívať takéto príležitosti a rozvíjať nové aktivity (priemysel, technológie, pracovné miesta). Práca sa zameria na skúmanie nasledujúcich výskumných otázok:

  1. Aké faktory ovplyvňujú a budú ovplyvňovať regióny pri úspešnej diverzifikácii v oblasti nových, inovatívnych technológií a začlenenie inovácií do ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja?
  2. Čo a ako musí zohľadňovať politika súdržnosti (domáce a Európske finančné intervencie), aby podporili regióny na tejto ceste a zvýšili ich odolnosť a schopnosť reagovať na vznikajúce výzvy?
  3. Ako môže štát podporovať širokospektrálnu dekarbonizáciu a zároveň riešiť potenciálny negatívny vplyv faktorov ako sú globalizácia či automatizácia?

 

Aktuálne témy dizertačných prác v akademickom roku 2024/2025 v programe Economics sú:

Socio-ekonomické rozdiely v regiónoch Slovenska a ich vplyv na rodinu a plodnosť. (doc. RNDr. Branislav Šprocha, PhD.)

Anotácia: Socioeconomic conditions are one of the important factors in demographic reproduction, family, and household formation. The persistence of significant social and economic regional differences in Slovakia may be one of the reasons for the relatively large spatial differences in the formation and character of families, as well as fertility. The main goal of the work is to identify the main socio-economic differences of the regions of Slovakia and whether and to what extent these have an impact on the intensity and timing of fertility, as well as the structure of family households in Slovakia. The research question is whether the existing socioeconomic differences represent one of the decisive factors of different family and reproductive behaviour in Slovakia.

In the theoretical part, attention will be focused on questions related to research on the influence of socioeconomic conditions on family and reproductive behaviour. Subsequently, the issue of empirical identification of regional indicators of socioeconomic conditions, as well as tools for determining differences in terms of the intensity and timing of fertility and the size and structure of family households, will be elaborated, especially in the data conditions of Slovakia. By means of selected multidimensional statistical methods, the influence of individual determinants will be tested and subsequently constructed models allowing to explain the identified regional differences in the process of childbirth and the formation of families in Slovakia. Research into possible social and economic policies of the state that could affect these differences will also be an important research question.

The topic follows on the supervisor's research carried out as part of the VEGA projects: Temporal and spatial changes of family households in Slovakia and their possible factors, Ongoing transformation of family and reproductive behavior in Slovakia in a temporal and spatial aspect, and also APVV: Analysis and forecast of the demographic development of the Slovak Republic in the horizon 2080: identification and modelling of impacts on the socio-economic sphere at different spatial scales.

 

V prípade záujmu o doktorandské štúdium kontaktujte e-mailom školiteľa alebo školiteľku. Informácie o podmienkach prijímacích pohovorov na doktorandské štúdium nájdete na webstránke FSEV UK a NHF EUBA. Termíny FSEV UK: 30.4.2024, respektíve 15.8.2024; NHF EUBA: 13.6.2024.